Bazár je miesto, kde sa Turci cítia najlepšie. Môžu po sebe kričať, vyjednávať, dohadovať sa a proste robiť to čo ich baví najviac, môžu predávať. Bazár v Kocaeli nie je najväčší (asi ako futbalové ihrisko, možno trochu viac), ale pre moju prvú skúsenosť je viac ako dostačujúci. Dá sa tu zohnať všetko od ovocia a zeleniny až po karbobrúsku. Predáva sa nové aj staré, dokonca aj pokazené. Catherine (Nórsko) sa podarilo kúpiť hodinky, dostala aj skvelú zľavu až bola celá nadšená. Keď sa však hodinky po 20 minútach nadobro odobrali na druhý breh tak jej už nebolo do smiechu. Treba však povedať, že peniaze jej bez akýchkoľvek problémov vrátili.
Na bazáre cítiť život, úplne vidíte ako tam pulzuje energia. Myslím si, že fotky budú hovoriť lepšou rečou ako ja J
V piatok večer sme sa vybrali na tradičnú tureckú zábavu. Boli sme v menšom tradičnom podniku blízko centra mesta. Jednu vec, ktorú Slovák nemôže v Turecku nikdy akceptovať je trojdecové pivo za päť lír (2.5€). No, ale čo už budem sedieť na sucho? Po asi 20 minútach sa začína muzika. Muzikanti si všimli turistov a teda vidno na nich, že sa naozaj snažia. Tureckí kolegovia nás ochotne a s veľkým nadšením vyzývajú do tanca, kde sa snažíme napodobovať špecifické pohyby. Po pár pivách sa naše výkony evidentne zlepšujú. Keby bolo to pivo lacnejšie tak si trúfam povedať, že by sme boli schopní tromfnúť v pohyboch aj tunajších. Po určitom čase vidno na parkete len stážistov J.
Keďže môj rozpočet hovoril jasnou rečou (maximálne 2 pivá), patril som viac medzi tých čo sedeli ako tancovali, dozvedel som sa, že aj naši poľskí bratia sú zásadoví. Kapi hovorí: „ Pri pití dodržiavam 2 pravidlá. Prvé - nepijem len jedno pivo a druhé - nepijem pivo drahšie ako 1€.“ Po určitom čase som si všimol zaujímavý fakt. V podniku bolo veľa mužov a mnohí z nich sedeli sami. Objednali si Raki (tradičný turecký alkohol), Su (voda) a veľké menu. Popri tom ako jedli a pili svorne spievali pesničky. Bolo to až vtipné ako chlapi v strednom veku spievajú, pravdepodobne, zamilovanú pesničku a dívajú sa sami na sebe alebo na muzikantov (tiež chlapov). Ale tak čo už. Ženy tu do krčiem a barov asi moc nechodia.
Nájdete tam aj fotky z posedenia u Sultan, ktorá nás zobrala ku nej domov. Privítali nás tam kráľovsky, až ma trápilo, že si robili takú starosť. Zasa sa len potvrdilo, že Turci sú pohostinní národ.
Druhý deň konferencie bol naozaj zaujímavý. Celý deň sme sa zameriavali na 3 oblasti:
·Kreativita
·Vodcovstvo
·Tímový manažment
Hrali sme mnohé hry, ktoré preverili naše znalosti a skúsenosti v daných oblastiach. Veľmi zaujímavé boli hry ako:
·Nerozbité vajce – cieľom bolo urobiť s obmedzených materiálov dostatočne mäkkú pristávaciu dráhu pre vajce letiace s výšky 3m.
·Prenos kýbľa – našou úlohou bolo preniesť kýbeľ z jedného kruhu (do kruhu sme nemohli vstúpiť) do druhého len za pomocou lán a preliať z neho vodu
·Sieť – zmyslom hry bolo dostať všetkých účastníkov z jednej strany siete na druhú pričom každý otvor v sieti sme mohli použiť iba raz (iba pre jednu osobu)
·Pád dôvery – postaviť sa na stoličku a chrbtom dozadu sa hodiť do malého priestoru, kde vás ostatní chytajú
·Slepý rad – mali sme zaviazané oči a každý z nás vedel svoje číslo (od 1-7) a našou úlohou bolo bez rozprávania a samozrejme aj bez dívania sa postaviť do radu v poradí 1-7
Celá táto konferencia nie len zlepšila naše vedomosti a utužila náš tím, ale hlavne bola pri tom veľká zábava a všetci sme si to užili. Ako dôkaz prikladám fotky J
